fbpx

PREDNÁŠAJÚCI

JIŘI HALDA

ŠPECIÁLNY PEDAGÓG A PERSONÁLNY PORADCA

Jiří Halda je špeciálny pedagóg a personálny poradca. Zameriava sa predovšetkým na problematiku výchovy detí, predškolskej zrelosti a procesov učenia. V personálnom poradenstve sa špecializuje na vzťahy, vnútorné ladenie a osobnostný náhľad. Cíti sa znepokojený rozpadom pravidiel vo výchove, vo vzťahoch a v „rozbředávání“ motivácie ľudí robiť čokoľvek v živote s chuťou a snaží sa preto v tejto oblasti byť prospešný. Sú to obory, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Povedal o sebe: “ Som vášnivý, ale nedostatočne nadaný gitarista, priemerný, ale snažiaci sa manžel a mojím hlavným koníčkom je váľanie sa a povaľovanie sa. ☺“

Je spoluautorom publikácie „Jsi tam, brácho?“, ktorá vyšla na jeseň 2019.

Popis knihy: (zobraziť na samostatnej podstránke, alebo pop-up okne) zatiaľ bez prelinku na knihu

Kniha je sympatickou pozvánkou do sveta Mareka Harmana a Jiřího Haldu. Títo dvala chlapíci jazdia neúnavne po celej republike a prednášajú o výchove detí a hľadaní seba samého. Stredobodom ich svete je rodina a malé deti do šesť rokov. Spoznáte príbehy a osudy ľudí, s ktorými sa stretli. Dočítate sa, čo je vlastne v živote dôležité a na čom naozaj záleží. A čo máme spraviť, aby sme to za žiadnu cenu nezmeškali. A tiež, aké je niekedy ťažké pri tom nestratiť nádej. 

… niekedy môže byť život ťažký, ale nikdy to nevzdávajte…

Emocionálne dozrievanie a jeho kľúčové podmienky

Na rozdiel od tvrdenia, že človek je tvor múdry sa ukazuje, že človek je tvor emocionálny a tvorivo rozmýšľajúci. Preto je potrebné pri výchove detí veľmi dbať na to, aby boli naplnené ich potreby – je ťažké ich oddeliť, ale jedná sa predovšetkým o potreby fyzické a emocionálne. Princíp spokojného dieťaťa je postavený na fakte, že dieťa má ,,spokojné telíčko,, a emocionálne nestráda. Táto sýtosť má niekoľko podmienok , ktoré sa týkajú na prvom mieste pocitu blízkeho vzťahu a v rámci neho postupné osamostatňovanie. Úlohou matky je deti pripraviť  na emocionálnu samostatnosť a tá sa rozdeľuje do oblasti samostatnej sebaobsluhy, emočnej nezávislosti a pocitu sociálneho prínosu. Všetky spomenuté  oblasti sú kľúčové a nezameniteľné. Pre spokojný život je jednoducho potrebné cítiť, že som pripravený ,,čeliť,, životu.  

Aspekty sociálnej zrelosti a jej prejavy

Sociálny vývin vedomia a tým pádom aj osobnosti, je pre náš život aspektom kvality v sociálnych skupinách. Potrebujeme sa naučiť gramotne komunikovať a funkčne spolupracovať/kooperovať, čo sa delí do niekoľkých kľúčových oblastí. Predovšetkým je potrebné opakovane zažívať pocit – som milovaný a prijímaný – tým obsahovo nadväzujem na predchádzajúci výstup. Ďalej je potrebné byť si vedomý svojej jedinečnosti, čo sa deje cez uvedomovanie a jej adekvátne hodnotenie. Za ďalšie nenahraditeľné funkcie vedomia považujem hemisférickú spoluprácu, predstavu o svojich možnostiach a rozvinutú adaptáciu na zmeny (životné prostredie, návyky, režim). A samozrejme je kľúčové, aby sme sa vedeli vyrovnať s neúspechom a nekolabovali zakaždým, keď sa niečo nepodarí a rozumeli rámcovo kapacite svojej tvorivej inteligencie (ako sa ľudovo hovorí “byli vyhraní“). Obsah prednášky sa dotkne prejavov nezrelosti u predškolských, školských a dospelých jedincov/jednotlivcov.

PhDr. JÁN SVOBODA

PSYCHOLÓG

Ján Svoboda je jednoodborový psychológ, od roku 2004 vyučuje na Pedagogickej fakulte Ostravskej univerzity v Ostrave, kde uplatňuje viacročné skúsenosti získané v poradenskej praxi pri diagnostike a vedení detí, jednotlivcov, rodín a skupín. Je akreditovaným lektorom pre ČR a SR, supervízor azylových domov pre matky s deťmi, neštátnych poradenských zariadeniach, špecializovaný na krízové situácie výchovy a výučby. Na Slovensku spolupracuje s detským domovom v Piešťanoch a Topoľčanoch, prednáša učiteľom všetkých stupňov školstva. Publikuje predovšetkým knižne v nakladateľstve Portál, Triton, na Slovensku Portál Slovakia – Svoboda,J. Jochmanová,L.: Psychicky ranené dieťa a možnosti intervencie.

Súčasné dieťa a požiadavky školy verzus výchova v rodine

Súčasné výchovné štýly v rodinách sú často úplne kontraproduktívne k potrebám školy. Tá preferuje kolektívnu výchovu, takže významnú časť socializácie, na rozdiel od rodiča, ktorý preferuje individuálnu a individualistickú výchovu. Netuší, že berie svojmu dieťaťu možnosť byť spokojné medzi ostatnými.

Cieľom príspevku je upozorniť prítomných na tento rozpor, zoznámiť sa s kritériami zrelého dieťaťa pre vstup do základnej školy. Tiež si prakticky overiť pripravenosť dieťaťa na zvládanie školských požiadaviek (zvyky, stereotypy, rituály, režim dňa, vedenie k najvýznamnejšej ľudskej vlastnosti, prevencia prokrastinácie a ďalšie).

Sebareflexia rodiča ako základ zdravej výchovy

,,Najviac vychovávame vtedy, keď máme pocit, že nevychovávame vôbec” – je stále platné tvrdenie. Cieľom príspevku je pomocou techník (pero – papier) ukázať prítomným pohľad na samých seba a to ako ich dieťaťom, tak druhými ľuďmi. Tým tak inšpirovať k naštartovaniu možnej úpravy až zmeny.

Back to Top
Nákupný košík
Zatvoriť

Žiadne produkty v košíku.