V projektoch občianskeho združenia ASROW, o. z., sa usilujeme hľadať a nachádzať jednotu vo výchove doma a v škole. Preto sa konferenciou OHÝBAJ MA, MAMKO… chceme venovať témam, ktoré pomôžu rodičom i učiteľom nachádzať vzájomné porozumenie a jednotný pohľad v otázkach výchovy a vzdelávania detí.

Cieľom konferencie OHÝBAJ MA, MAMKO… je spájať pohľad rodičov a učiteľov na výchovu detí. Konferencia bude postupne prinášať témy, ktoré pomôžu rodičom i učiteľom nachádzať vzájomné porozumenie a jednotný pohľad v otázkach výchovy a vzdelávania detí.

Dnes, viac ako kedykoľvek predtým, majú rodičia prístup k množstvu odbornej literatúry, vďaka čomu sa snažia pochopiť detskú dušu, detské správanie a vytvárajú si obraz o tom, ako vychovávať deti.

Napriek tomu však panuje veľký nesúlad medzi predstavami rodičov a učiteľov o tom, ako sa správa a funguje tzv. dobre vychované dieťa.

V živote detí a ich rodín existuje niekoľko dôležitých zlomových udalostí, ktoré ovplyvnia dieťa nielen po zvyšok jeho života, ale ovplyvnia aj jeho vzťah k škole a vzdelávaniu. Takýmito udalosťami sú aj nástup do materskej školy a potom nástup do základnej školy.

V súčasnosti sa viacerí odborníci zhodujú v tom, že pre dieťa do troch rokov je najlepšie, ak môže ostať v starostlivosti rodinných príslušníkov, ideálne matky. Vek dieťaťa však nie je jediným kritériom, ktoré ovplyvňuje, či je dieťa pripravené na svoj prvý veľký krok do veľkého sveta. Do sveta, kde rozhodujúcu časť dňa trávi bez mamy v spoločnosti spravidla väčšej skupiny cudzích detí a pani učiteľky.

To, ako dieťa zvládne tento krok, závisí od mnohých faktorov, ktoré sú v rukách jednak rodičov a jednak pedagógov, s ktorými dieťa prvýkrát prichádza do kontaktu práve v materskej škole.

Úlohou materskej školy je, a to v spolupráci s rodičmi, podporiť dieťa v získaní kľúčových kompetencií, ktoré mu umožnia bezproblémový prechod z materskej školy do základnej. Ak sa im to podarí hravou formou, je to pre dieťa veľký bonus.

Nástupom do základnej školy sa však spravidla zásadne mení prostredie a prístup, akým sa dieťa vzdeláva, a preto je dobré tomuto obdobiu prípravy dieťaťa na veľkú zmenu venovať náležitú pozornosť.

2. ročník konferencie OHÝBAJ MA, MAMKO… sa venuje práve týmto dvom dôležitým obdobiam v živote dieťaťa, a to nielen z pohľadu rodičov, ale aj z pohľadu pedagógov.

Rodičia si nie vždy uvedomujú, že škola je pre dieťa druhým domovom. Aby dieťa mohlo v škole dobre napredovať, je nevyhnutné a podstatné osvojenie si dobrých návykov vo vzájomnej spolupráci rodičov a učiteľov.

Pre učiteľov je osobitne dôležité naučiť sa vnímať dieťa v jeho individuálnom rodinnom a socio-ekonomickom kontexte, pretože každé jedno dieťa znamená pre niekoho celý svet.

Hosťami 2. ročníka konferencie OHÝBAJ MA, MAMKO… budú uznávaní odborníci na predškolskú a školskú pedagogiku a psychológiu Jiří Halda a Jan Svoboda. Poskytnú rodičom a učiteľom triezvy pohľad na to, ako pripraviť dieťa na nástup do materskej a základnej školy a ako zvládnuť prijatie detí s rozmanitými zručnosťami, charakterom a rodinným zázemím.

Konferencia vytvára príležitosť nielen vypočuť si prednášky hostí, ale rovnaký priestor poskytuje aj otázkam a diskusii s hosťami. Program konferencie ponúka 4 témy, z ktorých každá bude pozostávať zo 45-minútovej prednášky a 45-minútového priestoru na otázky a diskusiu.

HOSTIA

Jiří Halda je špeciálny pedagóg a personálny poradca. Zameriava sa predovšetkým na problematiku výchovy detí, predškolskej zrelosti a procesov učenia. V personálnom poradenstve sa špecializuje na vzťahy, vnútorné ladenie a osobnostný náhľad. Cíti sa znepokojený rozpadom pravidiel vo výchove a vo vzťahoch a strácajúcou sa motiváciou ľudí robiť čokoľvek v živote s chuťou a snaží sa preto v tejto oblasti byť prospešný. Sú to odbory, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Povedal o sebe: „Som vášnivý, ale nedostatočne nadaný gitarista, priemerný, ale snažiaci sa manžel a mojím hlavným koníčkom je váľanie a povaľovanie sa. :-)“

Je spoluautorom publikácie Jsi tam, brácho?, ktorá vyšla na jeseň 2019.

PREDNÁŠKA: Emocionálne dozrievanie a jeho kľúčové podmienky

Na rozdiel od tvrdenia, že človek je tvor múdry, sa ukazuje, že človek je tvor emocionálny a tvorivo rozmýšľajúci. Preto je potrebné pri výchove detí veľmi dbať na to, aby boli naplnené ich potreby – je ťažké ich oddeliť, ale ide predovšetkým o potreby fyzické a emocionálne. Princíp spokojného dieťaťa je postavený na fakte, že dieťa má ,,spokojné telíčko“ a emocionálne netrpí. Táto sýtosť má niekoľko podmienok , ktoré sa týkajú na prvom mieste pocitu blízkeho vzťahu a v rámci neho postupného osamostatňovania sa. Úlohou matky je deti pripraviť  na emocionálnu samostatnosť a tá sa rozdeľuje na oblasti samostatnej sebaobsluhy, emočnej nezávislosti a pocitu sociálneho prínosu. Všetky spomenuté  oblasti sú kľúčové a nezameniteľné. Pre spokojný život je jednoducho potrebné cítiť, že som pripravený ,,čeliť“ životu.

PREDNÁŠKA: Aspekty sociálnej zrelosti a jej prejavy

Sociálny vývin vedomia a tým aj osobnosti je pre náš život aspektom kvality v sociálnych skupinách. Potrebujeme sa naučiť gramotne komunikovať a funkčne spolupracovať, čo sa delí na niekoľko kľúčových oblastí. Predovšetkým je potrebné opakovane zažívať pocit som milovaný a prijímaný, tým obsahovo nadväzujem na predchádzajúci výstup. Ďalej je potrebné byť si vedomý svojej jedinečnosti, čo sa deje cez jej uvedomovanie a adekvátne hodnotenie. Za ďalšie nenahraditeľné funkcie vedomia považujem hemisférickú spoluprácu, predstavu o svojich možnostiach a rozvinutú adaptáciu na zmeny (životné prostredie, návyky, režim). A, samozrejme, je kľúčové, aby sme sa vedeli vyrovnať s neúspechom, nekolabovali zakaždým, keď sa niečo nepodarí, a rozumeli rámcovo kapacite svojej tvorivej inteligencie (ako sa ľudovo hovorí „byli vyhraní“). Obsah prednášky sa dotkne prejavov nezrelosti u predškolských, školských a dospelých jedincov.

Ľubica Noščáková je učiteľka, ktorá sa rada učí. Matka, ktorá objavuje svet spolu so svojimi deťmi. Žena najlepšieho manžela na svete. Blogerka. Kinhomilka. Dobrovoľníčka.

Jej vášeň pre učenie ju dostala medzi TOP učiteľov Slovenska vo viacerých anketách. Najviac si však váži ocenenie TOP 10 Učiteľ Slovenska 2018 – global teacher prize a obzvlášť si cení tiež Zlatý Ámos, či Živel roka.

Učí netradičnými metódami. So žiakmi 3. ročníka sa učili slovenčinu tak, že deti napísali a vydali svoju vlastnú knihu Tajomné svety. Je súčasťou aj prezidentskej knižnice.

Realizuje vzdelávacie a enviroaktivity prostredníctvom občianskeho združenia Pohodovo.

V rámci YRE – mladí reportéri pre Životné prostredie vyhrali celosvetovo 1. miesto za reportáž. Ocenila ich aj pani prezidentka.

Jej texty o nachádzaní šťastia v každodenných maličkostiach vyšli aj v knižnej podobe a dostali ju dva krát medzi TOP 10 v súťaži Bloger roka.

PREDNÁŠKA: Na aké deti sú školy pripravené?

S nástupom do školy dieťa vstupuje  do nového sociálneho prostredia, ktorého zákonitosti sa len učí spoznávať. A hoci je prostredie každej školy jedinečné, v procese jeho tvorby a adaptácie detí naň sa stávajú rodičia, dieťa a učiteľ  spojenými nádobami. Ich spoločným cieľom by malo byť, aby dieťa mohlo napredovať a zažívať úspech. Ideálne by bolo, ak by naše školy boli pripravené na všetky deti, ktoré dosiahnu vek pre povinnú školskú dochádzku, po stránke personálnej, akademickej, z hľadiska nastavenia systému a povinností. Skutočnosť je však iná. Na aké deti sú teda naše školy pripravené? Čo môžu rodičia urobiť preto, aby ich dieťa patrilo k tým „pripraveným“ ? Na to, aby dieťa mohlo byť úspešné, aby sa dokázalo spolupodieľať na dobrej atmosfére triedy (pracovnej, prosociálnej, kreatívnej, hravej, bádateľskej, priateľskej , prijímajúcej, inkluzívnej, podporujúcej, učiacej) je potrebná nielen zrelosť dieťaťa, ale aj jeho vnútorná motivácia a nastavenie, isté prosociálne zručnosti a návyky  a schopnosť prijímať výzvy. O tom, čo to vlastne je a ako ich môžeme v rodinách tvoriť, rozvíjať a podporovať, bude táto prednáška. Z pohľadu učiteľa ukážem na zážitkoch detí z triedy, čo ich brzdí a čo posúva v napredovaní, ak si to (ne)prinesú ako súčasť svojho bežného života z rodiny do školy. Lebo škola je v skutočnosti len rozšírené sociálne prostredie, v ktorom dobre vybudované rodinné návyky dokážu dieťa podržať , najmä v čase, keď sa od neho vyžaduje úsile a výkon.

PREDNÁŠKA: 8 INTELIGENCIÍ PODĽA GARDNERA

Inteligencia je W. Sternom definovaná  ako „schopnosť učiť sa zo skúsenosti, prispôsobiť sa, riešiť nové problémy, používať symboly, myslieť, usudzovať, hodnotiť a orientovať sa v nových situáciách na základe určovania podstatných súvislostí a vzťahov“. To sú individuálne danosti dieťaťa, ktoré je možné diagnostikovať. IQ je podľa psychológov počas celého života takmer nemenné.

R.J. Sternberg rozdelil pojem inteligencie na tri zložky: · Analytická inteligencia – schopnosť riešiť akademické a problémové úlohy. · Kreatívna alebo syntetická inteligencia – schopnosť úspešne riešiť nové alebo nezvyčajné situácie· Praktická inteligencia – schopnosť riešiť problémy každodenného života.  A všetky tri majú rovnakú dôležitosť.

H. Gardner v knihe Frames of Mind: The Theory of Multiple Intelligences hovorí  až o 8 typoch inteligencií? Každý z nás ich má, avšak každý druh sa vyvinul u každého jedinca inak. Ich poznanie môže pomôcť rodičom a učiteľom objaviť spôsob, akým sa dokážu deti samé lepšie – rýchlejšie – ľahšie učiť.

Pri využití tejto teórie môže pedagóg to isté učivo učiť cez zadania rôznych typov tak, aby každý žiak si našiel úlohu, zadanie, cez ktorú sa učivo nielen naučí, ale bude mu ( bez ohľadu výšku na jeho IQ) prirodzenejšie, ľahšie a bude ho baviť.

Jan Svoboda je jednoodborový psychológ, od roku 2004 vyučuje na Pedagogickej fakulte Ostravskej univerzity v Ostrave, kde uplatňuje viacročné skúsenosti získané v poradenskej praxi pri diagnostike a vedení detí, jednotlivcov, rodín a skupín. Je akreditovaným lektorom pre ČR a SR, supervízorom azylových domov pre matky s deťmi, neštátnych poradenských zariadení, špecializuje sa na krízové situácie výchovy a výučby. Na Slovensku spolupracuje s detským domovom v Piešťanoch a Topoľčanoch, prednáša učiteľom všetkých stupňov školstva. Publikuje predovšetkým knižne v nakladateľstve Portál, Triton, na Slovensku Portál Slovakia – Svoboda, J., Jochmanová, L.: Psychicky ranené dieťa a možnosti intervencie.

PREDNÁŠKA: Súčasné dieťa a požiadavky školy verzus výchova v rodine

Súčasné výchovné štýly v rodinách sú často úplne kontraproduktívne k potrebám školy. Tá preferuje kolektívnu výchovu, takže významnú časť socializácie, na rozdiel od rodiča, ktorý preferuje individuálnu a individualistickú výchovu. Netuší, že berie svojmu dieťaťu možnosť byť spokojné medzi ostatnými.

Cieľom príspevku je upozorniť prítomných na tento rozpor, oboznámiť sa s kritériami zrelého dieťaťa na vstup do základnej školy. Tiež si prakticky overiť pripravenosť dieťaťa na zvládanie školských požiadaviek (zvyky, stereotypy, rituály, režim dňa, vedenie k najvýznamnejšej ľudskej vlastnosti, prevencia prokrastinácie a ďalšie).

PREDNÁŠKA: Sebareflexia rodiča ako základ zdravej výchovy

„Najviac vychovávame vtedy, keď máme pocit, že nevychovávame vôbec,“ je stále platné tvrdenie. Cieľom príspevku je pomocou techník (pero – papier) ukázať prítomným pohľad na samých seba, a to tak ich dieťaťom, ako aj druhými ľuďmi. Tým tak inšpirovať k naštartovaniu možnej úpravy až zmeny.

HLAVNÝ PARTNER

PARTNERI A MEDIÁLNI PARTNERI