Ľubica Noščáková

Ľubica Noščáková je učiteľka, ktorá sa rada učí. Matka, ktorá objavuje svet spolu so svojimi deťmi. Žena najlepšieho manžela na svete. Blogerka. Kinhomilka. Dobrovoľníčka.

Jej vášeň pre učenie ju dostala medzi TOP učiteľov Slovenska vo viacerých anketách. Najviac si však váži ocenenie TOP 10 Učiteľ Slovenska 2018 – global teacher prize a obzvlášť si cení tiež Zlatý Ámos, či Živel roka.

Učí netradičnými metódami. So žiakmi 3. ročníka sa učili slovenčinu tak, že deti napísali a vydali svoju vlastnú knihu Tajomné svety. Je súčasťou aj prezidentskej knižnice.

Okrem učenia v škole vedie aj záujmové krúžky s deťmi. Napríklad v rámci YRE – mladí reportéri pre Životné prostredie vyhrali celosvetovo 1. miesto za reportáž. Ocenila ich aj pani prezidentka.

Realizuje vzdelávacie a enviroaktivity prostredníctvom občianskeho združenia Pohodovo.

Jej texty o nachádzaní šťastia v každodenných maličkostiach vyšli aj v knižnej podobe a dostali ju dva krát medzi TOP 10 v súťaži Bloger roka.

S nástupom do školy dieťa vstupuje  do nového sociálneho prostredia, ktorého zákonitosti sa len učí spoznávať. A hoci je prostredie každej školy jedinečné, v procese jeho tvorby a adaptácie detí naň sa stávajú rodičia, dieťa a učiteľ  spojenými nádobami. Ich spoločným cieľom by malo byť, aby dieťa mohlo napredovať a zažívať úspech. Ideálne by bolo, ak by naše školy boli pripravené na všetky deti, ktoré dosiahnu vek pre povinnú školskú dochádzku, po stránke personálnej, akademickej, z hľadiska nastavenia systému a povinností. Skutočnosť je však iná. Na aké deti sú teda naše školy pripravené? Čo môžu rodičia urobiť preto, aby ich dieťa patrilo k tým „pripraveným“ ? Na to, aby dieťa mohlo byť úspešné, aby sa dokázalo spolupodieľať na dobrej atmosfére triedy (pracovnej, prosociálnej, kreatívnej, hravej, bádateľskej, priateľskej , prijímajúcej, inkluzívnej, podporujúcej, učiacej) je potrebná nielen zrelosť dieťaťa, ale aj jeho vnútorná motivácia a nastavenie, isté prosociálne zručnosti a návyky  a schopnosť prijímať výzvy. O tom, čo to vlastne je a ako ich môžeme v rodinách tvoriť, rozvíjať a podporovať, bude táto prednáška. Z pohľadu učiteľa ukážem na zážitkoch detí z triedy, čo ich brzdí a čo posúva v napredovaní, ak si to (ne)prinesú ako súčasť svojho bežného života z rodiny do školy. Lebo škola je v skutočnosti len rozšírené sociálne prostredie, v ktorom dobre vybudované rodinné návyky dokážu dieťa podržať , najmä v čase, keď sa od neho vyžaduje úsile a výkon.

Inteligencia je W. Sternom definovaná  ako „schopnosť učiť sa zo skúsenosti, prispôsobiť sa, riešiť nové problémy, používať symboly, myslieť, usudzovať, hodnotiť a orientovať sa v nových situáciách na základe určovania podstatných súvislostí a vzťahov“. To sú individuálne danosti dieťaťa, ktoré je možné diagnostikovať. IQ je podľa psychológov počas celého života takmer nemenné.

R.J. Sternberg rozdelil pojem inteligencie na tri zložky: · Analytická inteligencia – schopnosť riešiť akademické a problémové úlohy. · Kreatívna alebo syntetická inteligencia – schopnosť úspešne riešiť nové alebo nezvyčajné situácie· Praktická inteligencia – schopnosť riešiť problémy každodenného života.  A všetky tri majú rovnakú dôležitosť.

H. Gardner v knihe Frames of Mind: The Theory of Multiple Intelligences hovorí  až o 8 typoch inteligencií? Každý z nás ich má, avšak každý druh sa vyvinul u každého jedinca inak. Ich poznanie môže pomôcť rodičom a učiteľom objaviť spôsob, akým sa dokážu deti samé lepšie – rýchlejšie – ľahšie učiť.

Pri využití tejto teórie môže pedagóg to isté učivo učiť cez zadania rôznych typov tak, aby každý žiak si našiel úlohu, zadanie, cez ktorú sa učivo nielen naučí, ale bude mu ( bez ohľadu výšku na jeho IQ) prirodzenejšie, ľahšie a bude ho baviť.